Nikdy, nehovor nikdy! Dá sa povedať, že pred skoro rokom vo Viedni som bol presvedčený o tom, že Judas Priest vidím na koncerte posledný krát. Som strašne rád, že mi osud nadelil možnosť vidieť moje božstvo opäť. Samozrejme, že na tom má zásluhu XL-production, ale propagácia podujatia bola skoro nulová.
Predkapela opäť ako pred rokom vo Viedni, starý, dobrý Thin Lizzy.
Bez menších problémov sa im bratislavské publikum podarilo dostať do varu. Sú to skvelý hudobníci.
A však tá pravá smršť prišla až potom, čo spadla veľká opona s nápisom Epitaph. Zvuk bol výborný, kapela hrala ako v časoch svojej najväčšej slávy.
Faulkner, Tipton; gitaroví dvojzáprah a rytmická sekcia Travis, Hill dávala publiku poriadnu dávku energie. Rob Halford si s istotou drží svoj status Metal God a to má už pomaly 61 rokov. Stále mu to spieva veľmi, veľmi dobre.
Ako to títo páni vydržia? Veď ja som sa len zabával a ledva som na druhý deň nohy prepletal. Stáť vkuse každý deň na pódiu, už skoro vyše roka… klobúk dolu. Judas Priest toho za svoju kariéru odohrali strašne veľa, málo kto im v tomto smere môže konkurovať. Darmo, vždy to bola koncertná kapela.
Prekvapila ma celkom dobre zaplnená Incheba Aréna, odhadujem cca 5000 divákov. Pozitívne na tom je fakt, že v publiku sa nachádzalo strašne veľa mladých ľudí, tak okolo 20-tky.Veľmi by ma zaujímalo, kde sa podela tá moja generácia, ktorá bola v 80-tych rokoch taká početná. Už asi nacvičujú skoky do truhly…myslím. ;)) Ja mám, ale našťastie v tomto svedomie čisté. Nech si ho spytujú všetci pseudometalisti, ktorí sa vtedy len na niečo hrali. Na rozdiel od nich, ja som videl kapelu, ktorá definovala heavy metal už po ôsmy krát a stretol som úžasných ľudí, ktorí majú rovnakí záujem ako ja, a to, Judas Priest. Medzi týmito ľuďmi bol aj Marian Greksa.
JUDAS PRIEST - SLOVAKIA 